Krajiny patriace do EÚ majú spoločný zámer zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej energetickej spotrebe. Vzhľadom na rozmanitosť členských krajín, ich sociálno-ekonomickú vyspelosť a rôznorodé príležitosti budovania energetickej infraštruktúry je samozrejme, že spoločné ciele 20-20-20 môžu byť dosiahnuté len vtedy, ak budú vytvorené spoločné základné pravidlá pre podporu využívania OZE.

Legislatívne prostredie v oblasti OZE na Slovensku prešlo v poslednej dobe významnými zmenami uskutočnenými vznikom a prijatím nových právnych predpisov alebo novelizáciou stávajúcich zákonov. Dôvody, prečo sa neustále prijímajú nové zákony alebo sa menia niektoré ich časti sú rôzne. V prvom rade je to snaha členských štátov EÚ o plnenie spoločných cieľov redukcie emisií. Záväzné ciele, ktoré boli prijaté členskými štátmi môžu byť dosiahnuté vtedy, ak bude daná v prvom rade spoločná legislatíva reprezentovaná  smernicami. Členské krajiny sú zaviazané povinnosti vyplývajúce zo spoločnej legislatívy (spoločné smernice) implementovať do svojej národnej legislatívy. Ďalšími dôvodmi, prečo sa menia niektoré stanovy legislatívy OZE, vyplývajú z liberalizácie sektora energetiky, zavádzanie trhových mechanizmov do elektroenergetiky a poznatky, ktoré sa nadobúdajú reálnou prevádzkou obnoviteľných zdrojov.

Na Slovensku je oblasť legislatívy OZE reprezentovaná viacerými právnymi predpismi. Tie môžu byť rozdelené do 3 kategórií:

  1. Primárna legislatíva
  2. Sekundárna legislatíva
  3. Terciárna legislatíva
  4. Legislatíva EÚ

Obrázok 1 zobrazuje štruktúrovanú schému legislatívy OZE na Slovensku. Spoločné pravidlá definované v smerniciach EÚ sú implementované do všetkých úrovní legislatívy či už priamo, alebo prostredníctvom primárnej legislatívy. Sekundárna legislatíva nadväzuje na primárnu  a vo väčšine prípadov ju dopĺňa a bližšie špecifikuje jej ustanovenia. Terciárna legislatíva je tvorená prevažne dokumentami a pravidlami zúčastnených subjektov v sektore energetiky.  Liberalizácia sektora elektroenergetiky priniesla do tohto odvetvia trhové mechanizmy rozdelením činností spojených s procesom dodávky elektriny koncovému spotrebiteľovi. Preto aj celkový pohľad na legislatívu môže byť rozdelený aj podľa predmetu činnosti, ktorý subjekt vykonáva. Všetky úrovne legislatívy v sebe zahŕňajú aj toto rozdelenie, definujú potrebné činnosti a procesy  pre výrobcu, prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľov distribučných sústav, obchodníkov, dodávateľov a koncových spotrebiteľov elektriny.

Primárna legislatíva:

Na Slovensku primárnu legislatívu tvorí Zákon NR SR č. 656/2004 Z. z. Zákon o energetike. Tento zákon definuje základné procesy týkajúce sa elektroenergetiky a OZE. Sú v ňom definované základné pojmy, výkon štátnej správy. Podmienky vydania povolenia na výrobu elektriny v OZE, podmienky výstavby energetických zariadení (aj zariadení na výrobu elektriny, ak ide o výrobu v OZE), práva a povinnosti výrobcu elektriny v OZE, práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej a distribučnej sústavy, do ktorej je OZE pripojený a prostredníctvom ktorej sa vykonáva prenos alebo distribúcia elektriny vyrobenej v OZE do miesta koncovej spotreby. Podľa §5 ods. 4) Zákona o energetike sa povolenie na podnikanie v energetike nevyžaduje ak ide sa jedná o výrobu elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1MW v:

  • Malých vodných elektrárňach
  • Veterných elektrárňach
  • Solárnych zariadeniach
  • Zariadeniach na využitie geotermálnej energie
  • Zariadeniach na využitie bioplynu
  • Zariadeniach na využitie biomasy

Podľa §11 ods.1) stavať energetické zariadenia (napríklad výrobne klasifikované ako OZE) možno len na základe osvedčenia o súľade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Rozvoj fotovoltiky nielen na Slovensku ale na celom území EÚ spôsobil prísnejšie pravidlá pre výstavbu slnečných elektrární. Toto osvedčenie nie je potrebné, ak sa jedná o výrobu elektriny zo slnečnej energie zo zariadenia umiestneného na streche budovy s celkovým inštalovaným výkonom do 100kW. Ak sa jedná o výrobu v zariadení využívajúcom inú energiu ako slnečnú, osvedčenie nie je potrebné ak inštalovaný výkon takéhoto zariadenia nie je väčší ako 1MW.

Podľa tohto zákona je podpora OZE uskutočňovaná prednostným prístupom, pripojením, prenosom, distribúciou a dodávkou elektriny vyrobenej z OZE. Výrobca však musí rešpektovať technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia do sústavy, ktoré predstavujú terciárnu legislatívu.

Sekundárna legislatíva:

Sekundárnu legislatívu na území Slovenska tvorí Nariadenie vlády SR č. 315/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a samotný Zákon NR SR č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby.

Nariadenie vlády č. 315/2007

Nariadenie vlády, alebo inak v odbornej verejnosti zaužívaný aj pojem Pravidlá trhu s elektrinou, svojou podstatou dopĺňa Zákon o energetike a bližšie špecifikuje niektoré jeho ustanovenia. Tieto pravidlá trhu ustanovujú podmienky pre pripojenie, prístup, prenos a distribúciu elektriny. Definuje kedy je možné výrobcu pripojiť do sústavy, kedy je možné vykonávať distribúciu elektriny vyrobenej aj v OZE, potrebné zmluvné vzťahy nevyhnutné k pripojeniu výrobného zariadenia. Zmluvné vzťahy pomenované v Pravidlách trhu sú ďalej podrobne špecifikované  terciárnej legislatíve. Pravidlá trhu s elektrinou ďalej definujú a rozvíjajú funkčné procesy týkajúce sa odchýlky účastníka trhu, registrácie denných diagramov dodávky a podobne.

Zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie

Spoločná európska politika v oblasti OZE a s tým spojený rýchly rozvoj energetiky v oblasti OZE si vyžiadal samostatný zákon na podporu OZE. Na Slovensku bola takýto zákon na podporu OZE prijatý v júni v roku 2009 s platnosťou od 1. Septembra 2009.

Tento Zákon na podporu OZE ustanovuje:

  1. Spôsob podpory a podmienky výroby elektriny z OZE a elektriny vyrobenej vysokou účinnou kombinovanou výrobou, podporu a podmienky výroby biometánu
  2. Práva a povinnosti výrobcov elektriny z OZE, výrobcov elektriny kombinovanou výrobou a elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou ,
  3. Práva a povinnosti ďalších zúčastnených  subjektov na trhu s elektrinou

Pri podpore obnoviteľných zdrojov energie sa podľa tohto Zákona na podporu OZE pod pojmom obnoviteľný zdrojov energie rozumie nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí, a ide o tieto zdroje:

  • vodná energia,
  • slnečná energia,
  • veterná energia,
  • geotermálna energia,
  • biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania,
  • bioplyn, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd,
  • biometán.

Zákon na podporu OZE bližšie dopĺňa a špecifikuje spôsob podpory OZE, podmienky kedy je možné si túto podporu nárokovať. Zákon na podporu OZE spôsob a postup pri stanovovaní ceny za elektrinu vyrobenú y OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Popisuje podrobne, čo má obsahovať žiadosť na potvrdenie o pôvode elektriny z OZE, ktorú vydáva ÚRSO. Zákon na podporu OZE definuje aj pravidlá zúčtovania a evidenciu elektriny, Pôsobnosť Ministerstva Hospodárstva SR a správne delikty pre zúčastnené subjekty vo vzťahu k podpore OZE.

Terciárna  legislatíva:

Oblasť terciárnej legislatívy predstavujú predovšetkým:

  1. Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy
  2. Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy
  3. Technické podmienky a prevádzkovateľa prenosovej sústavy
  4. Technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy
  5. Rozhodnutia ÚRSO
  6. Výnos ÚRSO č. 2/2008 a jeho novely

Prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy definuje vo svojom prevádzkovom poriadku podrobne všetky procesy týkajúce sa vzťahu výrobca z OZE – prevádzkovateľ sústavy.  Definuje štruktúru a vecný obsah príslušných zmlúv. (Zmluva o pripojení, zmluva a prístupe a distribúcii, zmluva o výmene dát a podobne). Obchodné podmienky, ktoré je výrobca povinný splniť, aby mu bolo umožnené pripojiť svoje výrobne zariadenie do distribučnej sústavy taktiež tvoria oblasť terciárnej legislatívy. Prevádzkové poriadky popisujú aj procesy spojené s fakturáciou a reklamáciou, prerušenie distribúcia, ukončenie distribúcie a podobne.

Niektoré OZE charakterom svojej výroby spätne vplývajú na sústavu. Tieto spätné vplyvy v niektorých prípadoch môžu spôsobiť ohrozenie bezpečnosti sústavy a zhoršenie kvality elektriny v sústavách nn, vn, vvn a pri veľkých výkonoch aj v sústavách zvn. Prevádzkovateľ DS je povinný dodržiavať kvalitu elektriny a prevádzkovať svoju sústavu bezpečne a spoľahlivo. Aby obmedzil vplyv OZE na sústavu, stanovuje technické podmienky pripojenia. Tie sa v mnohých prípadoch odvolávajú na príslušné technické normy. I napriek podpore prednostného pripojenia do sústavy, výrobcovi elektriny nebude povolené pripojiť svoje zariadenie na výrobu ( aj OZE) do sústavy, ak nebudú splnené kritéria technických podmienok.

Dôležitým dokumentom v ekonomickej oblasti OZE a ich  finančnej podpory je výnos ÚRSO č. 2/2008 resp. jeho posledná novela č.2/2010. Je to Výnos ÚRSO, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike. Výnos stanovuje cenu elektriny z OZE ako priame určenie pevnej ceny elektriny v eurách za megawathodinu.

Európska  legislatíva:

Predstaviteľom európskej legislatívy v súvislosti s kvalitou dodávky elektriny je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa v nej záväzné národné ciele pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa štatistických prenosov medzi členskými štátmi, spoločných projektov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov, informovania a odbornej prípravy a prístupu k elektrizačnej sústave pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Touto smernicou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny. Smernica definuje záväzné národné ciele a opatrenia pre využívanie oenergie z OZE tak, že každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vypočítaný podľa tejto smernice (článok 5 až 11 ) na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v danom roku. Tieto záväzné národné celkové ciele sú v súlade s cieľom aspoň 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva v roku 2020. Slovensko sa zaviazalo v tejto súvislosti dosiahnuť 14% pokrytie hrubej konečnej energetickej spotreby z OZE v roku 2020. Smernica definuje spôsoby monitorovania, vyhodnocovania štatistických informácií, definuje rôzne funkčné procesy pre podporu transparentnosti a efektívnosti v oblasti využívania OZE.

Táto smernica zrušila dovtedy platné smernice 2001/77/ES a 2003/30/ES.